2020

  • Sporná zmena spôsobu doručovania listín od orgánov verejnej moci na elektronickú podľa zákona o 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, § 60b odsek 3, ktorú urbár namieta pred súdmi SR ako právne neurčitú, nesprávne aplikovanú, nejasne a pochybne zavedenú do právneho systému SR (bez doložky vplyvov na dotknuté subjekty), 3x novelizovanú a bez riadneho právne záväzného odkomunikovania spôsobom, ktorý bol dovtedy bežny (t.j. klasickou doporučenou poštou) najmä z dôvodu, že v urbárskych spoločenstvách v orgánoch spoločenstiev pôsobí veľa ľudí v dochodkovom veku. image
  • Tieto novelizácie, ale aj samotné zavedenie povinnosti do právneho systemu SR bez riadneho odôvodnenia a najmä bez zohľadnenia vplyvov na dotknuté subjekty (ako vládnej novelizácie zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), podľa názoru urbáru nie je jasne vymedzená, je neurčitá a bola vložená do právneho systemu bez explicitneho vymedzenia (subjektov, ktorých sa ma týkať a najmä časových termínov, kedy sa má realizovať, čo nie je v sulade s princípom právnej istoty a najmä s článkom ústavy 13, odsek 1:

    “Čl. 13 (1) Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.”

  • Preto tento postup aktivácie el. schránok na doručovanie pre právnické osoby nezapísane do obchodného registra považujeme za aplikovaný mimo hraníc zákona a to nielen časových, ale aj mimo zákonných vymedzení, ktoré musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky.

  • T.z. právny predpis neobsahuje (priamo v zákone) vymedzenie subjektov, časových hraníc a ani presných webových lokalít, kde mali byť tieto informácie sprístupnené (publikované), bol aplikovaný a vykonávaný iba na základe svoj-vôle iného štátneho orgánu, ktorým bol v tomto prípade správca modulu elektronických schránok.

Predsa je nemysliteľné aby štát, resp. štátne orgány nútili aj 80 ročných ľudí klikať 3 roky na nejaké neurčité webové (URL) lokality, ktoré neboli nikdy v zákone ani vymedzené ani určené. T.z. sú a boli neurčité a ani teraz nie sú dostupné, resp. známe, resp. presne v zákone špecifikované.

  • Je absurdné, smutné a zaroveň aj humorné si túto spornú zákonnu normu transponovať do života a jazyka jednoduchých ľudi napr. takto: “Choďte na lokalitu správcu modulu elektronických schránok (aká je to lokalita?) a tam (kde tam ?) si po 1.5.2018 klikajte až neviem dokedy (reálne do 1.9.2020) a mali by ste sa dozvedieť, že Vám 10 dní od termínu vytvorenia Vašej el. schránky (od kedy?) správca túto el. schránku aj aktivuje (nie je jasné kedy presne) na doručovanie a budeme Vám doručovať listiny od orgánov verejnej moci.

2014

Zmena právnej subjektivity ( na právnickú osobu) podľa zákona 97/2013 z.z. o pozemkových spoločenstvách a pridelenie IČO.

1995

Bola prijatá zákonna úprava vzťahov pozemkových spoločenstiev 181/1995 z.z. O pozemkových spoločenstvách

1992

Obnovenie pozemkového spoločenstva ako občianskeho združenia vlastníkov spoločných nehnuteľností. Fungovanie sa pohybuje vrámci zákona: 293/1992 z.z. O úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam

1948

V období rokov 1945 – 1989 nastáva v samotnom pozemkovom práve, hlavne v súkromnom obhospodarovaní vlastníkmi úpadok, a úlohu obhospodarovateľa na seba preberá štát. Zákonný článok X/1913 bol zrušený zákonom SNR č. 81/1949 Zb. o úprave pomerov pasienkového majetku a zmenu v obhospodarovaní lesov priniesol zákon SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov spoločne obhospodarovaných lesov. Prijatím oboch zákonov došlo k zrušeniu pasienkových a lesných spoločenstiev a ich obhospodarovanie prešlo pod spoločnosť - štát. Vlastníctvo pasienkov k spoločným pasienkom prešlo do vlastníctva družstiev a spoluvlastníci sa ex lege stali členmi družstva, zatiaľ čo spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov.

Prechodom spoločných lesov a pasienkov pod správu štátu zanikli pasienkové a lesné spoločenstvá a v spoločnosti nastal všeobecný nezáujem o vlastníctvo.

1913

zákonný článok X/1913 o nedeliteľných spoločných pasienkoch upravoval spravovanie prostredníctvom pasienkovej spoločnosti - pasienková spoločnosť, ako právnická osoba, figurovala aj ako vlastník zapísaný do pozemkovej knihy (z tohto dôvodu sa s jej zápisom na LV môžem stretnúť aj dnes) a v pozemkovej knihe zapísaní jednotliví spoluvlastníci spolu s veľkosťou ich podielov (spoluvlastníci vytvorili pasienkovú spoločnosť z dôvodu jednoduchšieho obhospodarovania.

1853

Urbársky patent z 2. marca 1853 definitívne potvrdil zrušenie urbárskeho pomeru a právo poddaných na vlastníctvo pôdy zapísanej v urbároch.

1848

Poddanstvo zrušené a urbárnici sa vyslobodili z urbárskeho pomeru z osobnoprávneho a majetkoprávneho hľadiska.

1757

Tereziánsky urbár, pri ktorom ešte nemožno hovoriť o urbáre ako spoločenstve vlastníkov lesov a pasienkov, keďže boli stále vo vlastníctve zemepánov a vo vzťahu k poddanému išlo o užívateľský vzťah, ale vytvorili sa tzv. komposesoráty – zemianske vlastníctvo lesov a pasienkov.

16 st.

Rozšírenie urbárov u nás však môžeme registrovať už v polovici 16. storočia. Samotné slovo urbár je nemeckého pôvodu (odvodené od latinského urbs - mesto), vyjadrovalo výťažok, alebo dôchodok, najčastejšie sa používalo v baníctve.

V období feudalizmu (stredoveku) sa prostredníctvom tzv. urbárov reguloval pomer medzi zemepánom a poddaným. Pôda spolu s poddaným, ktorý na nej sídlil, prešla do rúk zemepánov a v súvislosti s tým, došlo k jej rozdeleniu na dominikál (pánsku pôdu) a rustikál (poddanskú, urbársku pôdu). Urbárska aj pánska pôda bola vo vlastníctve zemepána, avšak poddanskú pôdu zemepán prenechal poddaným do užívania. Podľa spôsobu užívania majetku, sa zaviedlo aj jeho delenie na poddanský, želiarský a domkársky. Zároveň sa pôda rozdelila na intravilán – domy, záhrady a extravilán – pasienky, lesy, oráčiny. Vo vzťahu k týmto pozemkom sa neskôr vytvorili tzv. urbárske formy spoluvlastníctva.</p>