• Pripravili sme pre každého podielnika informácie, kde si môže overiť, či má všetky svoje vlastnícke práva k podielom na pozemkoch spoločnej nehnutenosti zápísané v právne konformnom stave (stave vyhovujúcom aktualným zakonným normám): Nekonzistencie v podieloch vlastníkov
  • Auditom sme zistili, že veľká vačina podielnikov 197/298 , t.z. 66 % podielnikov má nejaké problémy v zápise svojich vlastníckych práv k pozemkom spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Dokonca problém so zápisom vlastníckych práv má aj samotné spoločenstvo, čo bude musieť výbor spoločenstva riešit, aj na základe požiadavky jedného z podielnikov, ktorá bola prednesená vrámci diskusie na poslednom valmon zhromaždení 26.10.2025.
  • Všetci podielnici si môžu pozrieť aktuálne výšky svojich podielov v tomto zobraznení k 28.2.2026

Právny základ a metodika

  1. Z čoho vyplýva ta nekonzistencia a prečo majú niektorí vlastníci vôbec niečo upraviť alebo opraviť ?

    • Právne konformný stav vyžaduje, aby mal spoluvlastník v rámci spoločnej nehnuteľnosti totožný podiel na všetkých pozemkoch, ktoré túto nehnuteľnosť tvoria.

    • Tento princíp vyplýva zo zákona o pozemkových spoločenstvách a judikátov súdov. Nezrovnalosti vznikli historicky chybami v evidencii, nesprávnou aplikáciou zákona pri dedičských konaniach alebo neskoršími reštitúciami.

  2. Plynutím času a dalšim dedením a prevodmi podielov sa tieto nekonzistencie budú propagovať na ďalších a ďalších vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. (efekt snehovej gule, resp. princíp dedičného hriechu)

Kľúčové právne výroky ústavného súdu ÚS 154/2010:

"Z citovaných ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách podľa názoru ústavného súdu možno vyvodiť, že pojem spoločná nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celku (§ 5 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách). Pri prevode podielu alebo jeho časti dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie pre účely aplikácie § 4 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách je potrebné zrátať, pretože v uvedenom ustanovení sa jednoznačne hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej nehnuteľnosti menších než 2 000 m2. K drobeniu pôdy by dochádzalo len v tom prípade, ak by pri prevode časti vlastníckeho podielu na nečlena spoločenstva bol súčet výmer jednotlivých pozemkov označených parcelnými číslami patriacich do tohto prevádzaného podielu v súhrne menší ako 2 000 m2, respektíve vtedy, ak by prevodcovi ostal podiel (v súhrne) menší ako 2 000 m2.

O správnosti tejto argumentácie svedčí aj fakt, že podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách sa na spoločenstvo tohto typu vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré tento majetok, hoci pozostával z viacerých parciel, chápali ako jedno pozemkoknižné teleso. Takisto samotný zákon v § 6 ods. 2 ustanovuje, že pozemky tvoria podiely spoločnej nehnuteľnosti.

Zákon o pozemkových spoločenstvách v citovanom § 4 ods. 1 ustanovuje, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť alebo vysporiadať podľa Občianskeho zákonníka. Táto zákonom zakotvená nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti naznačuje, že zákonodarca nemal na mysli nedeliteľnosť jednotlivých parciel patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť je ako celok nedeliteľná, teda že má jednotný právny režim. Tento jednotný právny režim sa potom musí pri dispozícii s vlastníckym podielom spoločnej nehnuteľnosti vzťahovať aj na zákaz drobenia spoluvlastníckych podielov k nemu ako k celku."

Zdroj: Zákon o pozemkových spoločenstvách 97/2013 a Judikatúra súdov SR